ERB
RODNÝ KRAJ
ŠTEFAN CISKO
SLOVENSKO
ĽUDOVÍT ŠTÚR
HUMANIZMUS
PUBLIKÁCIE
UŽITOČNÉ
DOMOV
Osídľovanie Spiša Nemcami
Osídľovanie Spiša Nemcami
Spiš (nemecky Zips). Nemci sa začali hromadnejšie usídľovať na Slovensku od vlády Gejzu II. (1141 - 1162). V roku 1147 získal kráľ časť nemeckých obchodníkov a remeselníkov zúčastnených druhej križiackej výpravy, ktorí sa usadili ako hostia na Spiši a v okolí Banskej Štiavnice. Nemecká manželka Ondreja II. (1205 - 1235) Gertrúda darovala v roku 1209 Spiš svojmu bratovi Eckbertovi, biskupovi z Bambergu. Ondrejov nasledovník Belo IV. (1235 - 1270) bol v roku 1241 svedkom plienenia svojej krajiny tatárskymi hordami, zároveň aj aktérom intenzívneho pozývania nemeckých hostí na Spiš. Do nemeckých krajín vysielal emisárov, ktorí mali za úlohu vyplienenú krajinu doosídliť. Hosťom prisľúbili osobitné práva, čo sa prejavilo i pri udeľovaní mestských privilégií.

Pri bližšej lokalizácii karpatskí Nemci Spiš obvykle členia na dve oblasti: horný Spiš a dolný Spiš. Horný Spiš zahrňuje údolia Popradu a horného Hornádu a prirodzenými centrami sa stali Levoča (Leutschau), Kežmarok (Käsmark), Poprad (Deutschendorf). Duchovným centrom Spiša dodnes zostala Spišská Kapitula (Zipser Kapitel). Horný Spiš bol najsevernejšou oblasťou Uhorska hraničiacou s Poľskom, ktorého vplyvy tu boli vždy citeľné. V rokoch 1412 - 1772 sa 13 hornospišských miest dostalo ako záloh pod správu poľského štátu.

Dolný Spiš sa rozprestiera v údolí Hnilca a jeho prítokov. Je to druhá banícka oblasť Slovenska, kde je banská činnosť doložená ešte pred tatárskym vpádom. Popis katastra centra tejto oblasti Gelnice (Göllnitz) a zmienka o železnej hute v Smolníku (Schmöllnitz) pochádza ešte z roku 1225. Intenzívnejšie osídľovanie dolného Spiša začína po roku 1241, čo potvrdzuje aj listina kráľa Ladislava IV. dobšinskému županovi Hekkulovi z roku 1284, v ktorom sa píše o usídľovaní Nemcov v tejto oblasti a o používaní nemeckého práva. Okrem už uvedených miest do dolného Spiša z väčších sídiel patria ešte Dobšiná (Dobschau), Nálepkovo (Wagendrüssel), Mníšek (Einsiedel), Spišská Nová Ves (Zipser Neudorf), Spišské Vlachy (Wallendorf) a Krompachy (Krompach).

Osobitnú skupinu obcí dolného Spiša tvoria Štós (Stoss), Nižný Medzev (Untermetzenseifen) a Vyšný Medzev (Obermetzenseifen). Sú to obce ležiace v údolí Bodvy, povestné sa stali nožiarstvom a spracovaním železa v hámroch.

Pokiaľ ide o lokalizáciu oblastí Nemecka, odkiaľ spišskí Nemci prišli, tu sa na základe analýz spišského nárečia prišlo k záveru, že ide o Nemcov pôvodne z oblasti stredného Franska (najmä okolie Rýna a Mosely). Týchto však ešte Karol Veľký presídlil do východných oblastí stredného Nemecka, odkiaľ potom prišli na Slovensko. Pomenovanie "spišskí Sasi" nezodpovedá preto úplne realite, pravdepodobne pripomína ešte obdobie saských cisárov, kedy sa používalo medzi Sasom a Nemcom znamienko rovnosti. V menších obciach Spiša podiel nemeckého obyvateľstva v roku 1930 dosahoval obvykle 80 - 90 %. V mestách však najmä vplyvom maďarizácie spred roku 1918 podiel nemeckého obyvateľstva klesol pod 50%.

Spiš má mimoriadne bohaté dejiny, v ktorých výraznú úlohu zohrali tamojší Nemci. Vari žiaden región Slovenska nemá toľko významných, na relatívne malom území koncentrovaných pamiatok. Spišské hrady a zámky, historické jadrá miest, katolícke a evanjelické kostoly a kaplnky, kláštory, spišské zvonice, radnice a meštianske domy, sakrálne umenie, oltáre patria medzi naše kultúrne pamiatky s najvyššou historickou a umeleckou hodnotou. Spiš je charakteristický aj svojou nemeckou vidieckou architektúrou. Obyvateľstvo stavalo dva typy domov: jeden prízemný s tromi alebo štyrmi oknami orientovanými do ulice, druhý bol poschodový so samonosnou stĺpovou konštrukciou, pričom strecha prekrýva okrem obytného traktu aj vchod do dvora (tzv. dufart - z nemeckého Durchfahrt - prejazd).

RODOVÝ ERB VLADIMÍRA ŠOTTERA