Učiteľ, historik, zakladateľ a prvý správca múzea v Spišskom Podhradí




Štefan CISKO otvára 28.mája 1967 múzeum


Zo životopisu

Levoča, centrum vzdelaných mladých ľudí


Levoča sa mladému Podhradčanovi Štefanovi Ciskovi stáva študijným mestom. Učí sa na významnom rímsko-katolíckom gymnáziu, dnes Gymnázium J. Francisciho-Rimavského (podľa slovenského národného buditeľa študujúceho na miestnom Evanjelickom lýceu). Toto gymnázium absolvoval aj Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval, slovenský fyzik, matematik a vynálezca, prednášateľ na Viedenskej univerzite, ale tiež 13 študentov - štúrovcov, ktorí sa rozhodli v marci 1844 odísť z bratislavského evanjelického lýcea na protest odvolania Ľudovíta Štúra z postu zástupcu prof. Palkoviča. Študoval tu Ján Levoslav Bella, autor prvej slovenskej opery. V rokoch 1746-47 tu vyučoval banskoštiavnický rodák a jezuita Maximilián Rudolf Hell, matematik, fyzik a astronóm svetového významu.

Hĺbavý a po vedomostiach túžiaci mladý muž Štefan Cisko pokračuje v štúdiu na Učiteľskom ústave neďaleko svojho domova na Spišskej Kapitule. Rímskokatolícky ústav na Spišskej Kapitule má v dejinách slovenského školstva jedno z najvýznamnejších postavení. Bol prvým svojho druhu v Uhorsku, pre potreby škôl v diecéze a na slovenskom vidieku pripravoval stovky učiteľov, ktorí sa pričinili o šírenie vzdelania medzi slovenskou pospolitosťou a ktorý začal slávnostne svoju činnosť ešte 2. novembra 1819.

Štúdia skoro prešli, v roku 1919 ich úspešne završuje a nadaného čerstvého absolventa Učiteľského ústavu rovnými nohami poslali za riaditeľa školy do Ľudovej školy v Nemešanoch. Mladý pán Cisko si rýchlo získal priazeň miestnych občanov. Tí sa vždy mohli obrátiť naňho s akýmikoľvek požiadavkami a sa aj obracali, pritom im vždy ochotne a rád pomohol, či už to bola dobrá rada, aktívna pomoc mladým ľuďom alebo zabezpečenie praktickej pomoci. Celou svojou dušou filantrop.

V 50-tych rokoch sa vracia do rodného mesta Spišské Podhradie, kde žil, učil a spoločensky tvoril až do svojej smrti 8. 12. 1980.


Založenie múzea

„Myšlienka založiť Vlastivednú izbu (múzeum) skrsla vo mne z lásky k rodnému mestu, aby predmety, ktoré boli vyrobené, prípadne zadovážené našimi predkami a sú spojené s históriou nášho mesta, hradu a Dreveníka, boli uchované na poučenie pre budúce generácie."


Štefan CISKO


Ako Podhradčan mal záujem zanechať pre budúce generácie stopy dávnej minulosti mesta, hradu a Dreveníka. V polovici 60-tych rokov 20. storočia prichádza s návrhom založenia vlastivedného krúžku. Úmysel sa podaril a pri Osvetovej besede v r. 1966 spolu s kolegami učiteľmi, ale aj ďalšími nadšencami, začali zbierať a sústreďovať pamiatky, súvisiace s históriou Spišského Podhradia, hradu a Dreveníka do priestorov budovy evanjelickej fary na Palešovom námestí. Svedectvom toho sú jeho odborné články vo vtedajších Spišských hlasoch a Východoslovenských novinách. Chýr o historickom zápale započula aj Slovenská televízia v Košiciach, ktorá natočila v 70-tych rokoch dokument o Štefanovi Ciskovi a múzeu. 21.7.1967 redaktorka československého rozhlasu v Košiciach Katarína Čintalová a 16.8.1968 redaktor československého rozhlasu Praha František Linhart realizovali rozhovor a reportáž s historikom Štefanom Ciskom v múzeu v Spišskom Podhradí. Obdobie konca 60-tych a začiatkom 70-tych rokov bolo plodné aj pri záchrane Spišského hradu. Pamiatkovo-architektonický a archeologický výskum, spojený s postupnou pamiatkovou obnovou, sa začal v roku 1970. Vtedajšie archeologické práce v jeho zrúcaninách viedol Bratislavčan A. Vallášek a A. Fiala. Stretnutia profesionála Vallášeka a historického zanietenca Ciska mali pre oboch veľký prínos.

Štefan Cisko s ďalšími nadšencami hľadal, trpezlivo sústreďoval, skúmal hlavne však napĺňal zbierku budúceho múzea. Dobre vedel, že Spišské Podhradie bolo v minulosti centrom remesiel a obchodu s bohatou kultúrou a o tom všetkom museli zostať materiálne dôkazy. Mravčia práca začala prinášať svoje ovocie. 28. 5. 1967 prvé múzeum v Spišskom Podhradí bolo slávnostne otvorené.



Pohľad na expozície múzea


K dispozícii bol vždy, keď bolo treba. A že návštevníkov bolo hojne, svedčili aj zápisy v knihe návštev - Maďari, Česi, Východní a Západní Nemci, Holanďania, Ukrajinci, ba aj Američania a Kanaďania. Pútavo im vysvetľoval a hrdo ukazoval knihy, mince, obrazy fotografie, pečatidlá, rôzne listiny, archeologické vykopávky, nerasty, skameneliny. Všetko to, čo človek vytvoril a po rokoch znova vďaka nadšeniu pre užitočnú vec objavil, zozbieral a sprístupnil. Je treba pripomenúť, že to všetko vzniklo len preto, že bola vôľa.



Kniha návštev - Pochvalný zápis českých návštevníkov



Vďačnosť prejavili aj Maďari


Prišiel rok 1980, pán Štefan Cisko na konci roka náhle zomiera. Múzeum pustne a časom zaniká. Ešte počas života myslí na budúcnosť múzea a preto 24. júla 1972 píše list adresovaný Miestnemu národnému výboru, ktorý obsahuje aj návrh Štefana Ciska, čo v prípade jeho náhlej smrti, kto by mal spravovať ďalej múzeum. Žiaľ, a na preveľkú škodu Podhradčanov a jeho návštevníkov, si dobre mienené slová kompetentní neosvojili, čím bol osud múzea spečatený.




Kronika mesta Spišské Podhradie spomína na Štefana CISKA

V roku 1999 vydalo mesto Spišské Podhradie KRONIKU MESTA SPIŠSKÉ PODHRADIE pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej správy. V septembri toho roku vtedajší primátor mesta František Slebodník pozval na slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľstva dcéru Štefana Ciska Valériu Šotterovu, ktorá prevzala Pamätný list mesta Spišské Podhradie udelený mestským zastupiteľstvom Štefanovi Ciskovi in memoriam.



Pamätný list


V kronike sa na strane 91 píše o Štefanovi Ciskovi a Vlastivednej izbe nasledujúce:

„V roku 1966 prisľúbilo riaditeľstvo vtedajšej II. ZDŠ (na dnešnom Palešovom námestí) uvoľnenie miestnosti pre účely Vlastivednej izby v budove bývalej evanjelickej fary na prvom poschodí v priestoroch spoločenskej miestnosti. Na návrh učiteľa v. v. Štefana Ciska (1898-1980), autora mnohých článkov o dejinách Spišského Podhradia v regionálnej tlači, sa vytvoril pri miestnej Osvetovej besede vlastivedný krúžok. Členmi krúžku boli učitelia Štefan Longauer, Štefan Janica, Ladislav Kuľko, Fridrich Temkovitz, Krejčová a dôchodcovia Ján Dolný, Michal Miňďaš a iní. Cieľom krúžku bolo zozbierať staré pamiatky súvisiace s dejinami Spišského Podhradia, Spišského hradu, Dreveníka a Spišskej Kapitule. Vlastivednú izbu pomáhali zriaďovať okrem Štefana Ciska miestni nadšenci z radov učiteľov, žiakov i dôchodcov (Ján Dolný, Fridrich Temkovitz, Marián Buday a ďalší). Občania pochopili význam izby, o čom svedčilo veľké množstvo exponátov. Na základe písomných záznamov darovali ich vyše 900 na zriadenie tohto malého „miestneho múzea“. Pánovi Ciskovi a ďalším zanieteným milovníkom regionálnej histórie sa podarilo zhromaždiť cenné exponáty z mladšej doby kamennej z okolia Dreveníka a nálezy zo Spišského hradu i mesta. Medzi exponátmi boli zastúpené mestské cechy (obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky, hrnčiarsky, farbiarsky a kováčsky), úžitkové predmety (napr. hodiny, váhy, žehličky a iné), mince, sklo, obrazy, keramika, pečatidlá, erby, fotografie, pohľadnice, tlačoviny a pod. Dokonca tu bola aj zbierka zbraní. Po dôkladných prípravách sa uskutočnilo 28. mája 1967 slávnostné otvorenie Vlastivednej izby za účasti zástupcov miestnych podnikov, škôl, inštitúcií i okresnej tlače. Predseda krúžku sa stal sprievodcom po Vlastivednej izbe a spravoval ju. Navštevovali ju obyvatelia mesta, okolitých obcí, študenti i turisti, ktorí navštívili mesto. V súvislosti s touto akciou Osvetová beseda zriadila ľudovú akadémiu pod názvom Pod Spišským hradom. Jej obsah tvorilo desať prednášok o histórii Spišského Podhradia a jeho okolia doplnených premietaním krátkych filmov. Prednášková činnosť bola ukončená 7. apríla 1967 návštevou Žehry.

V októbri 1971 Rada MNV schválila vydanie katalógu zbierok Vlastivednej izby. Po smrti Štefana Ciska zostali exponáty v nevyhovujúcich priestoroch, v opustenej budove, ktorej narušením došlo k výraznému poškodeniu uložených predmetov a ich odcudzeniu. Na základe zákona o ochrane pamiatok menovaná odborná komisia odporučila, za súhlasu miestnych orgánov, v roku 1989 zvyšné predmety presťahovať a delimitovať do Štátneho oblastného archívu v Levoči, Spišského múzea v Levoči a Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.“

 Kronika ďalej uvádza na str. 87 pána Štefana Ciska ako učiteľa II. osemročnej strednej školy v šk. r. 1956/57

Na strane 92 v stĺpčekovej časti Kronika znovu spomína dátum 28. 5. 1967 a text: „Po dôkladných prípravách bola otvorená Vlastivedná izba s vyše 900 exponátmi, ktoré zaujali mnohých odborníkov i návštevníkov Spišského Podhradia“




Napísali o Štefanovi CISKOVI

„Celoživotné vzdelávanie, študovanie historických kníh, a kníh všeobecne, vynieslo Štefana Ciska na piedestál intelektuála. Svoju pozíciu si životnými skúsenosťami upevňoval. Vedel, ale hlavne chcel sa podeliť s tým, čím disponoval jeho mozgový potenciál. Dovolím si tvrdiť, že mal už pri narodený vryté preddispozície pre život intelektuála. To sa možno dá vypestovať, lenže v jeho prípade ani iná alternatíva nebola. Takým sa narodil.“

Dr. Vladimír Šotter, autor publikácie Štefan Cisko, učiteľ a historik


„Oceňujem dielo dopisovateľa Spišských hlasov, aktivistu pre vec Spišské Podhradie, autora viacerých článkov v okresnom a krajskom médiu Východoslovenských novín. Ocenenie IN MEMORIAM si zaslúžil.“

Emil Minďáš, bývalý šéfredaktor Spišských hlasov


„U niektorých ľudí je snaha o poznanie a zachovanie historických hodnôt umocnená dobrými organizačnými schopnosťami, vedomosťami, citom pre poznanie pravých hodnôt.

Jedným z takých ľudí bol i nebohý učiteľ Štefan CISKO. Nadšene sa zaujímal o históriu nášho okolia a dokázal pre ňu nadchnúť aj ďalších.

Neviem síce, kedy presne začal zhromažďovať historické predmety pre múzeum v Spišskom Podhradí, viem len, s akou húževnatosťou to robil. Poznal a chápal nesmierne bohatú históriu nášho mestečka a celého Spiša.“

Anton Hockicko, bývalý riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Spišskom Podhradí


„Svoju prácu často vykonával na svoje vlastné náklady, resp. bez finančného ocenenia. Jeho novinové príspevky do okresných Spišských hlasov mali neoceniteľnú hodnotu pre lokál patriotizmus k Spišu, pre svoju hlboko informatívnu údernosť a nekonečnú pedagogickú trpezlivosť. Podarilo sa mu stáť jedným z najerudovanejších ľudí, ktorých som poznal. Štefan Cisko predstavoval fenomenálneho historika Spišského Podhradia, Spišského hradu, Dreveníka, brilantného intelektuála, historického aktivistu. Dospel som k názoru, že jeho koníček bol jeho povolaním a životom zároveň. Učiteľ a historik Štefan Cisko bol veľmi statočný človek, ktorý by si za svoju činnosť zaslúžil byť uctievaný. Jeho neúnavná práca, morálna energia a jasná myseľ bola gejzírom pre spišsko podhradský život.“

Dr. Vladimír Šotter, autor publikácie Štefan Cisko, učiteľ a historik


„Bol to výnimočný, vzdelaný človek.“

Bc. Mária Litecká, členka kultúrno-historickej komisie MZ Spišské Podhradie




Obálka knihy o Štefanovi CISKOVI




V sobotňajšie popoludnie 8 decembra 2012 sa stretli nielen občania Spišského Podhradia na autorskom čítaní knihy o miestnom historikovi a učiteľovi Štefanovi Ciskovi spojené s besedou o tomto zakladateľovi vlastivednej izby (múzea) v Spišskom Podhradí. Pripomenutie si 32. výročia smrti bolo umocnené prítomnosťou dcéry Štefana Ciska Valérie Šotterovej.


Valéria Šotterová



Autorské čítanie knihy „Štefan Cisko, učiteľ a historik“ od Dr. Vladimíra Šottera sa nieslo v komornej atmosfére






Kopírovanie textu je možné len so súhlasom na voltaire@netkosice.sk. Banner vľavo hore je možné uložiť aj bez súhlasu, ale prosíme o oznámenie uloženia.